Chovateľstvo

Chovom psov rozumieme riadenú plemenitbu psov na geneticky zdravých jedincoch s preukazom pôvodu. Cieľom každého chovateľa je odchov zdravých, kvalitných a úspešných šteniat. K takémuto cieľu sa dá dopracovať poctivou chovateľskou činnosťou, znalosťami genetiky, poctivým a dôkladným sledovaním dedičných znakov a vlastností po viaceré generácie. Samozrejme nie každý človek, ktorý vlastní psa musí ovládať dôkladne problematiku chovu daného plemena. Na Slovensku zodpovedajú za chov psov jednotlivé chovateľské kluby. Hlavným účelom klubov je riadiť chov zdravých jedincov v súlade so štandardom FCI. Tieto kluby zastrešujú jedno, prípadne viac plemien. Musia mať presne stanovené chovateľské smernice i ciele v súlade s chovateľským poriadkom FCI. Vo všeobecnosti klub vo svojom chovateľskom poriadku zahŕňa :

  • podmienky pre uchovnenie jedinca – veková hranica, zdravotné podmienky – RTG, PRA, …podľa najčastejšie sa vyskytujúcich dedičných chorôb daného plemena, pracovné skúšky v závislosti od plemena, bonitácia, prípadne výstavy
  • vylučujúce chyby jedincov- psy s vylučujúcimi chybami nesmú byť uchovnení
  • určujú spôsob riadenia chovu: riadený chov, voľný chov, kontrolovaný, podmienečný, výberový
  • poradca chovu – dôležitá funkcia v klube. Poskytuje cenné rady v oblasti chovateľstva, rady pri výbere krycích psov, dáva povolenie na krytie. Kontroluje držanie, výživu a ustajnenie chovných jedincov a šteniat.
  • samozrejme každý jedinec musí mať preukaz o pôvode psa

Majiteľ psa môže uchovniť psa i v prípade, že nie je členom klubu, ale jedinec musí splniť podmienky chovnosti daného klubu. Ceny za služby poskytujúce klubom môžu byť potom pre nečlenov vyššie ako pre členov, nie však likvidačné.

Metódy plemenitby psov

Inbreeding (príbuzenská plemenitba) znamená párenie zvierat, ktoré sú v blízkom príbuzenskom vzťahu . V chovateľstve sa používa inbreeding minimálne na dve voľné generácie. Odporúča sa iba v prípade ak dokonale poznáme kvality oboch rodičov, aby sme vyzdvihli ich prednosti. Z vrhu sa potom vyberú najkvalitnejší jedinci. Inbreeding by mal odporučiť iba poradca chovu s dlhoročnými chovateľskými skúsenosťami a znalosťami genetiky. Tak ako vieme inbreedingom veľa získať, vyzdvihnúť kvalitu oboch jedincov, tak pri nevhodnom výbere jedincov vieme veľa pokaziť.

Problémy  spojené s inbreedingom:

Hlavný problém, ktorý spôsobuje príbuzenská plemenitba je, že  potomok nemá dostatočne variabilný genetický základ.  Prejavuje sa najmä pri opakovanom inbreedingu nevhodných jedincov, napr. množitelia psov bez PP často pária otca s dcérou a pod. Miešanie rôznych génov a rysov je nevyhnutné pre  potomka, ktorý tým získa celý rad zdravotných a výchovných vlastností. Obmedzením genofondu  sa obmedzia rôzne atribúty týchto potomkov.

Fyzické problémy

Psy, ktoré sú inbreedné majú často oveľa nižšiu funkciu imunitného systému, ako ostatné psy. To znamená, že bude oveľa pravdepodobnejšie, že trpia chorobami  rôznych druhov, od drobných infekcií a prechladnutí až po  závažné ochorenia.  Keďže má slabší imunitný systém, je menej schopný bojovať s  infekciami ako pes, ktorý má širší rozsah genetickej rozmanitosti.

Negatívne dopady najužšej príbuzenskej plemenitby sa nazývajú inbreedingová depresia. Jedná sa o zníženie vitality a plodnosti (niekedy ide o zdanlivú neplodnosť, pretože embryá ako absolútne neživotaschopné zanikajú ešte behom vnútromaternicového vývoja), poruchy správania, nervové choroby, problémy s kožou a srsťou atď. Znížená vitalita sa prejavuje aj menšími a krehkejšími jedincami, zvýšenou náchylnosťou k chorobám a kratšou dĺžkou života. Negatívne ovplyvnenie rozmnožovacích schopností sa môže prejaviť nedostatkom pohlavného pudu a následne teda aj menšou chuťou sa páriť, pomalými alebo ťažkými pôrodmi, nepravidelnými vrhmi, väčším počtom defektných šteniat a ich vyššou úmrtnosťou, krátkym obdobím laktácie, nervozitou a zlou starostlivosťou o šteňatá. Medzi najčastejšie dedičné choroby zaznamenané u rôznych plemien psov patrí dysplázia bedrových kĺbov (a iných kĺbov), luxácia kolenného jabĺčka, osteochondróza, choroby ľadvín (bernské salašnícke psy, bulteriéry), chondrodystrofia (jazvečíci), hemofília, zelený zákal, PRA (progresívna atrofia sietnice), luxácia šošoviek, entropium, ektropium, epilepsia, poruchy metabolizmu (hypofunkcia štítnej žľazy, toxikóza bedlingtonov), hluchosť, choroby kože, trieslová a pupočná kýla, alergia, nádory (mliečnej žľazy, konečníka). Čím je stupeň príbuzenstva medzi párenými jedincami vyšší a čím je príbuzenské spojenie častejšie, tým je vyššia pravdepodobnosť prejavu tejto inbredingovej depresie.

Výcvikové  problémy

Psi, ktorí sú inbrední majú často rôzne problémy v správaní. Jedným z najdôležitejších z nich je, že tieto psy sú často  menej inteligentní ako tie, ktoré pochádzajú zo širšieho genofondu. To sa prejavuje v mnohých ohľadoch, ale najdôležitejšie pre mnoho majiteľov je pravdepodobne skutočnosť, že menej inteligentné psy sú oveľa ťažšie trénovateľné ako tie múdrejšie.

Psi, ktorí sú inbrední sú niekedy oveľa viac agresívnejší . To môže mať za následok problémy v správaní, vrátane hryzenia, naháňanie áut, živočíchov, túlajú sa a mnoho iných.
Pri príbuzenskej plemenitbe u psov treba dôkladne sledovať genetický základ  zvážiť všetky klady a zápory spojené s inbreedingom.  Výsledok ovplyvní koeficient príbuznosti a kvalita genofondu rodičov. Cieľom inbreedingu v chove je udržať určitý „dobrý“ gén rodičov a odhaliť prípadný „zlý“ gén v línii.

Linebreeding ( líniová plemenitba)

Pojmom línia sa rozumie skupina psov určitého plemena a rôzneho stupňa príbuznosti, ktorá sa vyznačuje dedičnou ustálenosťou požadovaných plemenných znakov. Touto metódou plemenitby sa dá v chove najviac získať, ak chovateľ dokonale pozná plemenný materiál, s ktorým pracuje. Musí dokonale poznať nielen jeho prednosti, ale aj jeho nedostatky, ktoré sa práve pri tejto metóde odhaľujú. Cieľom linebreedingu  v chovateľskej činnosti je udržanie určitých „dobrých“ génov, odhalenie zlých génov môže trvať dlhšiu dobu.  Základ danej línie tvorí pes, ktorý má vynikajúce vlastnosti, gény , ktoré chceme zachovať v ďalších generáciách.

Out crossing ( nepríbuzenská plemenitba)

Minimálne prvých 5 generácii v rodokmeni sa nesmie zobraziť žiaden spoločný príbuzný. Taktiež má svoje pre a proti.

Výhodou je rozšírenie genofondu, od rodičov získajú 2 geneticky rôzne sady génov,  budú oveľa životaschopnejšie, odolnejšie, vitálnejšie a výkonnejšie než príbuzensky rozmnožované zvieratá.