Športová kynológia

Športová kynológia je kynologická disciplína športového charakteru, ktorej účastníkom je dvojica: psovod so svojim psom.

Športová kynológia vznikla z pracovnej ( športovej ) kynológie, jej účelom však nie je výcvik psa priamo pre služobné práce, ale pre dosahovanie športových úspechov. Súťaží sa však v disciplínach vychádzajúcich zo služobnej kynológie a používa podobné výcvikové metódy. Vo všeobecnosti sú však výcvikové metódy pri športovej kynológii mäkšie. Človek, ktorý navštevuje klub, či cvičák sa nemusí zúčastniť i súťaže či skúšok, môže tam chodiť aj kôli lepšej poslušnosti a ovládateľnosti svojho psa. Najčastejšie používané plemeno v športovej kynológii je stále nemecký ovčiak.

Športová kynológia pozostáva z hlavných disciplín:

– pachové práce

– poslušnosť

– obrana

– špeciálne cviky

Pachové práce

Stopa je hlavnou disciplínou, ktorú zaraďujeme do pachových prác. Cieľom tejto disciplíny je nájsť a sledovať ľudskú stopu a následne vyhľadať a označiť predmety, ktoré sa na stope nachádzajú. Na začiatku (u psa začiatočníka) sa vypracováva tzv. „vlastná stopa“, čiže stopa psovoda. Neskôr, u psov zdatnejších, sa vypracováva tzv. „cudzia stopa“, čiže stopa neznámeho človeka. S rastúcou obtiažnosťou sa stopa predlžuje, pridávajú sa lomy a zákruty, zťažuje sa terén a predlžuje sa čas medzi položením a vypracovaním stopy. Ostatné disciplíny pachových prác zahŕňajú rozlišovanie a označovanie predmetov a vyhľadávanie predmetov na voľnom priestranstve.

Pachová práca sa zaraduje medzi najťažšie disciplíny výcviku psov.

Poslušnosť

Poslušnosť je základnou kynologickou disciplínou v akomkoľvek kynologickom športe alebo pracovnom obore. Okrem športovej kynológie sa cvičí napríklad aj v poľovnej kynológii – aj keď s obmenami. Základným cieľom tejto disciplíny je ovládateľnosť psa psovodom. Pes musí dokonale zvládnuť chôdzu pri nohe, privolanie, odloženie, aport, prekážky, a podobné cviky.

Obrana

Obrana je disciplína, ktorá sa obvykle cvičí len u špecifických (služobných) plemien. Jej účelom je, aby vedel pes účinne odvrátiť útok vedený na seba alebo svojho psovoda, aby vedel účinne zadržať utekajúceho páchateľa, kontrolovať zverený priestor a vypátrať ukrytého človeka (revír), strážiť zadržaného páchateľa, doprevádzať psovoda so zadržaným páchateľom a podobne. To všetko samozrejme predpísaným spôsobom, s najmenším možným dopadom na zdravie útočníka. Útočníka (resp. ukrytého páchateľa) v športovej i služobnej kynológii simuluje figurant, ktorý je vybavený špeciálnym odevom a ochranným rukávom.

Hlavnými cieľmi výcviku obrany sú:

  • Zvýšenie a upevnenie zdravého sebavedomia psa
  • Nacvičenie stráženia revíru (kontrola stráženej oblasti)
  • Nacvičenie účinného zadržania páchateľa na povel psovoda
  • Nacvičenie samostatného rýchleho a účinného odvrátenia útoku
  • Tréning disciplíny a poslušnosti
  • Odstránenie nekontrolovanej alebo neodôvodnenej agresivity
  • Vypestovanie takých návykov psa v zneškodňovaní útoku, ktoré priamo neohrozia útočníka na živote

V žiadnom prípade nie je cieľom výcviku obrany vzbudiť v psovi agresivitu. Profesionálni kynológovia – výcvikári – vedú výcvik obrany formou hry a prvky tvrdosti sa pridávajú len postupne a iba v nevyhnutnej miere. Je nežiadúce pri obrane používať bitku ako nástroj výcviku. Vychovávať psov bitkou k nekontrolovanej agresivite je týranie zvierat a v prípade neskorších následkov na zdraví alebo živote človeka i trestný čin.

Zjednodušený postup výcviku obrany:

Zvýšenie sebavedomia mladého psa

Na začiatku, obzvlášť u mladých psov, sa najskôr povzbudzuje sebavedomie psa. Vhodné je cvičiť v skupine. Každý psovod drží svojho psa na vôdzke, zatiaľ čo figurant motivuje psov do útoku. Pribieha k nim, vydáva zvuky útoku a predstiera útok palicou. Keď psi zaštekajú, dá sa akože na útek – zahnali ho. Prítomnosť viacerých psov vytvára efekt svorky, psi sú odvážnejší. Neskôr sa toto cvičí iba s jedným psom. Vždy keď zašteká alebo prejaví náznak útoku, figurant predstiera strach a utečie. Tým sa pes stáva odvážnejším.

Zápasenie o hračku

V ďalšej fáze figurant so psom (stále na vôdzke) zápasí o hračku. Ako hračka sa používa koža, alebo rôzne druhy peška. Psovod už v tejto fáze môže psa dať na postroj, aby mu umožnil lepší ťah. Na postroji sa pes môže lepšie zaprieť, obojok spôsobuje ťah na krk a odpútava psa od hry. Hračky sa neskôr vymenia za figurantov rukáv. Pes pri záhryze sa vlastne nesnaží ublížiť figurantovi, ale vziať mu rukáv. Zápas so psom je vlastne zápas o rukáv figuranta, do ktorého sa pes snaží zahryznúť (stále na vôdzke), alebo vykoná záhryz. Ak vykoná pes správny záhryz a nedá sa z rukáva striasť, ako odmenu mu figurant púšťa rukáv a pes si ho odnáša. Pes musí brať páchateľa ako korisť, v žiadnom prípade ako nepriateľa, ktorý by ho mohol potenciálne ohroziť.

Nákres priebehu odhalenia páchateľa

Odhalenie páchateľa – revír a vyštekanie

Figurant je schovaný v jednej plente. Psovod vysiela psa na revír (hľadanie figuranta) k jednotlivým plentám. Pes plentu obehne a keď nenájde figuranta, vráti sa k psovodovi. Psovod vysiela psa na ďalšiu plentu. Ak pes nájde figuranta, nevracia sa k psovodovi ani figuranta nenapadne, ale hlasným štekotom ohlási psovodovi úspech. Figuranta blokuje na mieste, ale nenapadne ho. Ak sa figurant pokúsi utiecť alebo napadnúť psa, môže pes vykonať útok a záhryz do rukáva.

Odvrátenie útoku

Ak figurant stojí na mieste a nehýbe sa, pes dostane povel „stráž“. Pes sedí na mieste a sleduje figuranta. Psovod sa rozpráva s figurantom. Ak sa figurant pokúsi napadnúť psovoda, pes útok samostatne zneškodní záhryzom do rukáva.

Hladké zadržanie

Figurant beží smerom od psovoda. Psovod vyšle psa na zadržanie povelom „zadrž“. Pes dobehne figuranta a vykoná zadržanie záhryzom do rukáva.

Špeciálne cviky

Medzi špeciálne cviky je v skúšobnom poriadku zaradené stráženie predmetu psovoda. Ide o cvik, kde cieľom je, aby pes jemu zverený predmet v neprítomnosti psovoda uchránil pred odňatím cudzou osobou.

Skúšky a preteky

Psovod so psom, ak zvládli výcvik, môžu absolvovať pracovnú skúšku. Na Slovensku sa skúša podľa národného skúšobného poriadku SVV, alebo podľa medzinárodného skúšobného poriadku IPO. Okrem skúšok je možné zúčastniť sa aj pretekov, ktoré sa usporiadúvajú taktiež buď podľa SVV alebo podľa IPO. Organizujú ich väčšinou jednotlivé kynologické kluby.

Slovenský národný skúšobný poriadok pozná skúšky:

  • ZM(Základné minimum)
  • SVV1, SVV2, SVV3(Skúšky všestranného výcviku 1. až 3. stupňa)
  • ZMMP (Základné minimum malých plemien)
  • SMP1, SMP2 (Skúšky malých plemien 1. a 2. stupňa)
  •  SPS (skúška psa stopára)
  •  SPO(skúška psa obranára)

Skúšky OBZ, OB1, OB2 a OB3 sú obsahom samostatného skúšobného poriadku ŽSK pre obedience.

Organizácia

Športovú kynológiu u nás zastrešuje  Zväz športovej kynológie Slovenskej republiky, ktorý je členskou organizáciou SKJ.

http://www.zsk-sr.sk/

Poľovná kynológia

Približne do roku 1000 mohol na našom území loviť ktokoľvek bez nejakých väčších obmedzení. Potom začali vznikať prvé pánske revíri a lov zveri si nechával panovník pre seba, prípadne ho zdaňoval. S lovom súvisel veľmi úzko aj chov psov. Šľachta mala dostatok priestoru i financií na výber tých najlepších jedincov.

Poľovníctvo ako také prechádzalo rôznymi fázami a povoleniami a zákazmi pre lov zveri . V roku 1968 vzniká SPZ a jeho prvým predsedom je Judr. Štefan Teren. Nároky na psov sa postupne zvyšovali a každý pes musel prejsť skúškami poľovnej upotrebiteľnosti. Organizátor poľovačky musí i dnes zabezpečiť dostatočný počet poľovne upotrebiteľných psov. Hlavným dôvodom je čo najviac znížiť počet nenájdenej postrelenej zveri v revíri. Poľovný pes je neoceniteľný pomocníkom človeka pri love. I keď v dnešnej dobe majú poľovníci veľa neprajníkov medzi psíčkarmi, ide skôr o nevedomosť, prípadne o skreslené informácie. Niektorí ľudia majú pocit, že poľovník je necitlivý človek , ktorý má jedinú záľubu a to strieľať zver. Nevidia však celoročnú námahu a čas ktorý strávia v revíri dokrmovaním a starostlivosťou o zver. Počet zastrelených jedincov je prísne strážený a závisí od celkového počtu zveri v revíri. Najväčším zabijákom zveri je chémia a poľnohospodárske stroje a nie poľovník. V posledných rokoch počet malej zveri tak rapídne klesol, že poľovné združenia sú nútené zver dochovať prípadne kúpiť, aby mohol vôbec zorganizovať poľovačku. Výcvik poľovných psov je tiež veľmi náročný z hľadiska času i financií.

Poľovné psy rozdeľujeme na :

Stavače – rozdeľujeme na anglické a kontinentálne, nájdenú zver signalizuje strnulým telom so zdvihnutou labkou, majú vynikajúci čuch, sú rýchle v poli, majú silno vyvinutý lovecký pud, používajú sa najmä v nižinách pri love na malú zver. Na Slovensku máme národné plemeno : Slovenský hrubosrstý stavač

Brloháre – jazvečíky, teriéry, použivajú sa na škodnú zver, najmä na líšky, sú to energické, nebojácne psy

Farbiare – bavorský, hanoverský, anglický

používajú sa na dohľadanie najmä vysokej zveri, majú vynikajúci čuch, sú spoľahlivé na stope, povahovo sú kľudné vyrovnané psy

Sliediče – španiele, nemecký prepeličiar, menej požívané u nás, stávajú sa z nich skôr spoločenské psy

Duriče – úlohou duriča je ohlásenie zveri, vydúrenie z huštiny, nahnanie zveri k poľovníkovi, aby ju mohol zastreliť, sú to veľmi odvážne, rýchle psy, ktoré musia byť obozretné, aby ich lovená zver nezranila,

Na Slovensku vyšlachtený : Slovenský kopov

SPZ organizuje na Slovensku tieto druhy skúšok:

FT – Field Trial
SVMP – skúšky vlôh malých plemien

JSS – jesenné skúšky stavačov
SMP – jesenné skúšky malých plemien
LSS  – lesné skúšky stavačov
LSMP – lesné skúšky malých plemien
FSS – farbiarske skúšky stavačov
FSMP – farbiarske skúšky malých plemien
VP – špeciálne skúšky z vodnej práce
SPR – skúšky prinášania retrieverov
OVVR – overovanie vlohových vlastností retrieverov
SO – skúšky odvahy
VSS – všestranné skúšky stavačov
VSMP – všestranné skúšky malých plemien
BL – skúšky v brlohárení
PF – predbežné skúšky farbiarov
IHF – individuálne hlavné skúšky farbiarov
FD – farbiarske skúšky duričov
SD – skúšky duričov
PF – predbežné skúšky farbiarov
IHF – individuálne hlavné skúšky farbiarov

Skúšky poľovnej upotrebiteľnosti na dohľadávanie srnčej zveri – FSS, FSMP, LSS, LSMP, VSS, VSMP, IHF
Skúšky poľovnej upotrebiteľnosti na
dohľadávanie diviačej zveri – FD, SD, IHF
Skúšky poľovnej upotrebiteľnosti na
dohľadávanie jelenej, muflónej a danielej zveri – PF, IHF
Skúšky poľovnej upotrebiteľnosti pre
prácu s malou zverou – JSS, JSMP, VSS, VSMP, VP
Skúšky poľovnej upotrebiteľnosti pre
prácu pod zemou – BL

Vrcholové podujatia SPZ : Memoriál Jozefa Kadleca, CACT

Memoriál Kolomana Slimáka, CACIT

Memoriál Františka Sigeta, CACT

Kluby organizujú tiež rôzne podujatia na porovnanie kvality jednotlivých plemien a jedincov pod záštitou SPZ.

Skúšok sa môžu zúčastniť iba psy s PP uznané FCI.

pol.kalendar2016

viac info na:

http://www.polovnictvo.sk/

Obedience

Obedience, ako druh kynologického športu, spadá pod Medzinárodnú kynologickú federáciu (FCI). Obedience znamená poslušnosť, ale cvičenie obedience v sebe zahŕňa čiastočne aj prvky pachových prác (identifikácia predmetu). V tréningu sa pes učí vykonávať cviky kontrolovaným spôsobom, ochotne a aj v určitej vzdialenosti od psovoda. Pri predvádzaní cvikov by mal psovod so psom preukázať celkovo dobrý vzájomný vzťah, dbá sa na precíznosť cvikov a celkový dojem. Na plemene nezáleží. Účasť na preteku/skúške Obedience v Slovenskej republike je povolená psom s preukazom pôvodu aj bez neho, pokiaľ im to ich fyzický a zdravotný stav dovoľuje. Každý zúčastnený pes musí mať veterinárny preukaz s platnými očkovaniami. Kastrovaným psom a sterilizovaným sučkám je účasť na pretekoch a skúškach povolená.

 

Tento druh športu pochádza z Veľkej Británie (1949 Londýn), ale postupne sa teší veľkej obľube aj v iných štátoch vrátane Slovenska.

Psovod vykonáva so psom 10 cvikov, ktoré sú presne určené pravidlami podľa stupňov náročnosti. Z toho 9 cvikov je zameraných na poslušnosť a jeden cvik na pachovú prácu ( rozlíšenie predmetu psovoda). Pravidlá Obedience sú stanovené FCI pre triedu OB3, od 1.1.2012 aj pre OB1 a OB2. Súbor cvikov pre triedu OBZ si každá krajina zostavuje sama – spravidla vychádza z histórie obedience v krajine. Slovenské pravidlá pre OBZ boli stanovené tak, aby metodicky predchádzali triedu OB1. Slovenská OBZ nie je povinná, na rozdiel napr. od podmienok v Českej republike.  

 

Aby sa pes mohol zúčastniť skúšky/preteku v jednotlivých úrovniach náročnosti cvikov Obedience, musí dosiahnuť minimálny vek:

Trieda OB Z (Začiatočníci -nepovinná) 9 mesiacov

Trieda OB 1aOB2 10 mesiacov

Trieda OB 3 15 mesiacov

Pre účasť na medzinárodných pretekoch

Obedience nižších tried (OB1 a OB2) platia podmienky usporiadajúcej krajiny.

Trieda OB Z slúži na posúdenie vlôh a predpokladov psa k výcviku a účasti na vyšších stupňoch Obedience.

Ak už raz pes úspešne absolvoval skúšku v určitej triede, nemôže viac súťažiť v nižšej triede. Skúšky v tej istej triede môže vykonávať opakovane. Do vyššej triedy (OB2 aOB3) môže pes nastúpiť,iba ak má úspešne absolvovanú bezprostredne nižšiu triedu.

Psovodovi nie je dovolené dotýkať sa psa,alebo ho hladkať, alebo ho inak počas cvičenia povzbudzovať. Takéto chovanie má za následok, že cvičenie nebude uznané. Krátka

bezvýznamná pochvala alebo povzbudenie je dovolené až potom, čo bolo cvičenie ukončené.

V prípade neúmernej,prehnanej pochvaly, nadšeného povzbudzovania, hrania dookola,

vyskakovania na ramená psovoda, neúmerné pobehovanie okolo nôh psovoda, atď.,

rozhodca pretekára upozorní a zaznamená toto nevhodné správanie do cviku 10 Celkový dojem.

V prípade druhého upozornenia je pes diskvalifikovaný.

Rozhodca má právo zastaviť cvičenie, ak pes ukazuje zrejmú neschopnosť alebo neochotu

cviky vykonávať. Takého cvičenie je neuznané.

 Viac info:

//www.dog-obedience.sk/

Mushing

Prvé preteky ťažných psov usporiadali v roku 1908.
Do Európy priniesli tento šport v roku 1959 Švajčiari. Na Slovensku sa prvé preteky uskutočnili roku 1992 na Donovaloch. . Používajú sa 4 plemená. Aljašský malamut je z nich najväčší a najsilnejší. Pochádza od ústia aljašskej rieky Yukon. Sibírsky husky je rýchly a temperamentný. Pochádza z východnej Sibíri. Odtiaľ niekoľko psov v roku 1909 priviezol na Aljašku ruský obchodník Goosak. Ich záprah zaujal získaním tretieho miesta na miestnych pretekoch.
Samojed pochádza z arktických oblastí severozápadnej Sibíri. Jeho hustá srsť je vodoodpudivá. Grónsky pes sa vyznačuje veľkou vytrvalosťou. Je stavaný na tvrdú prácu, grónski Eskimáci ho využívali aj pri love tuleňov a ľadových medveďov.

Psie záprahy alebo jazda na psích záprahoch (angl. mushing) je šport, pri ktorom dva, alebo viac psov v postrojoch ťahá svojho psovoda ( mašéra ) na špeciálnych saniach alebo na riaditeľnom vozíku.

Typy záprahov :

  • pulka a skijoring – 1-3 psy ťahajú bežkára na lyžiach spojený lanom s amortizérom , trať – 8-12 km
  • canicross bežec so psom na suchu, 2-7 km
  • weight pulling ťahanie záťaž

 

  • jogging- klus so psom
  • bikejoring – dĺžka trate cca 2 –7 km (podľa teploty a termínu pred hlavnou sezónou)

Pes a musher na bicykli spojený lanom s amortizérom

  • skuter -dĺžka trate cca 2 –7 km (podľa teploty a termínu pred hlavnou sezónou)

Pes a musher na kolobežke spojený lanom s amortizérom

Masher je psovod, pretekár so psím záprahom. Meradlom kvality mashera bývajú jeho výsledky. Primárne je ním hlavne štýl, ktorým sa tento človek stará o psov a miera do akej ho psy rešpektujú. Práve preto by si mal záprah zadovážiť iba človek, ktorý mu bude môcť venovať dostatok času, financií, fyzických aj psychických síl. Čo sa týka pretekov úspornou variantou sú disciplíny s jedným, prípadne dvoma psami (canicross, bikejoring, skijoring, D kategória). Venovať sa tomuto športu znamená prispôsobiť mu celý svoj život, z čoho vyplýva množstvo radostí, ale aj starostí a úsilia. Odmenou bývajú zaujímavé zážitky a hlavne možnosť sledovať radosť psov pri ťahaní.

Základné musherské povely „go“, „ho“, „gee“ a „stoj.“ Masher, ktorý sa chce zúčastňovať na pretekoch, musí byť členom niektorého športového klubu a musí vlastniť mašerský pas. Svoje pasy majú aj jeho psy, okrem nich potrebujú aj rodokmene (na pretekoch sa môžu zúčastniť len čistokrvné zvieratá). Samozrejmosťou sú pravidelné veterinárne prehliadky a ošetrovanie srsti.

 

Dĺžky tratí :

• Cca od 8 km do 22 km je šprint

• Cca od 20 km do 50 km je mid

• Cca od 45 km (s povinnou záťažou) a viac km je long

2.) Podľa plemien:

• ak je značka kategórie bez čísla napr. C, B, BKJ znamená že je bez obmedzenia teda otvorená pre všetky plemená

• Ak je D1,C1,B1,A1 znamená že je pre plemeno Sibírsky husky

• Ak je D2, C2, B2 tak je pre plemena Aljašský Malamut, Grónsky pes, Samojed

 

 

Všetci psi musia byť zapriahnutí jednotlivo alebo v pároch. Každý pes musí byť ťahovým, krčným alebo iným lanom spojený s centrálnym lanom. Ak bežia vpredu dvaja vodiaci psi, musia byť spojení krčným spojovacím lanom. Jednotlivý vodiaci pes môže bežať bez neho. Použitie obojku pre vodcu /psa/ je povinné. Povinné je lano pomocné, nesmie byť však použité k inému účelu, ako je držanie alebo uviazanie saní. Sane musia byť dostatočne pevné, aby udržali jazdca a dosť veľké, aby sa dal na nich transportovať pes. Musia byť vybavené účinnou brzdou, rohožou, oblúkom, kotvou a vakom pre transport psa. Vak musí byť zhotovený tak, aby v ňom mohol byť pes transportovaný bezpečne. Dno saní, alebo vaku musí byť pevné, vak musí byť zatvárací, z min. objemom 60 litrov a s dostatočným vetracím otvorom. Pulka: Pulka (tj. sánky člnkovitého tvaru – podobné detským bobom), musí byť dvoma pevnými tyčkami spojená so psím postrojom, aby nezranila psa. Musí byť postavená tak, že predná strana pulky neleží voľne na zemi, lyže na ktorých je pulka osadená, nesmú vpredu pred pulkou pretŕčať, a tak neohrozovať psa ani jazdca. Musí byť vybavená tak, aby sa dalo pevne uložiť závažie. Musí byť vybavená lanom, ktoré počas pretekov spája jazdca s pulkou.

 

viac info : http://www.mushing.sk/

Flyball

Flyball je dynamický, kolektívny šport, ktorý spája rýchlosť a presnosť. Štyria psovodi so štyrmi psami tvoria družstvo, ktoré má za úlohu v čo najkratšom čase s čo najväčšou presnosťou prekonať správne štyri prekážky a priniesť loptičky z flyballového boxu (mechanické zariadenie s niekoľkými pružinami, ktoré vystrelia loptičku do vzdialenosti minimálne 61 cm) . Pes vybehne na dosku boxu, čím spustí jeho mechaniku, chytí vystrelenú loptičku a aportuje ju cez prekážky späť k psovodovi. Naraz súperia dve družstvá na dvoch súbežných dráhach. Na dráhu vybehujú psi postupne, ako v štafetovom behu – ďalší pes z družstva môže prekročiť štartovnú/cieľovú čiaru až v okamžiku, keď ňou prebehne pes vracajúci sa pred ním. Ak prekročí čiaru skôr, tak sa to považuje za chybu a beh musí zopakovať.. Psovod pritom zostáva za štartovou/cieľovou čiarou a povzbudzuje svojho psa k čo najrýchlejšiemu návratu. Práve striedanie psov v priestore štartu a cieľa sú tým najdôležitejším momentom, kde družstvo môže stratiť alebo získať cenné sekundy.

Výška flyballových prekážok sa prispôsobuje výške psa. Pričom minimálna výška prekážky je 17,5 cm, maximálna výška 35 cm. Výška prekážok pre dané družstvo je dané najnižším psom v týme. Prekážky sú 61 cm široké a na rozdiel od agility nemajú zhoditeľnú latku a ak zhodia prekážku nepovažuje sa to za chybu.

Flyball môžu vykonávať psy bez ohľadu na plemeno a rodokmeň. Psy sa musia navzájom dobre znášať. Základným predpokladom pre psíka vhodného pre tento šport by mal byť zvládnutý aport a základná poslušnosť a hlavne radosť z behania.

Tento kynologický šport má korene v Amerike a v rámci Európy sa považuje Belgicko za lídra.

Svetová organizácia pre Flyball zatiaľ neexistuje a tak sa behá podľa pravidiel NAFA.

Viac info na:

http://www.flyballsk.estranky.cz/clanky/flyball.html

Dogtrekking

Dogtrekking predstavuje extrémny kynologický vytrvalostný šport, pri ktorom sú peši prekonávané stanovené trate v určenom časovom limite.

Psovod je so psom počas celých pretekov spojený canicrossovou šnúrou a postrojom, alebo vedie psa na vôdzke (v žiadnom prípade nesmie ísť pes „na voľno“).

Dogtrekkingové akcie sú zvyčajne poriadané na 100 a viac kilometrov. Za najkratší dogtrekking môžeme považovať akciu na min. 85 kilometrov. Môžu byť etapové, alebo rešpektujúce určený časový limit. Pri etapových akciách sa doporučuje dlžka etapy 37 -40km.

Pretekári sú pri dogtrekkingu odkázaní sami na seba, na preteky vstupujú na vlastné nebezpečenstvo, sú si vedomí vlastnej zodpovednosti za seba a svojho psa.

Dogtrekking je kynologickým outdoorovým športom, ktorý vedie účastníkov k samostatnému rozvíjaniu fyzických a mentálnych (orientačných) schopností, a zároveň rozvíja súhru a vzájomné pochopenie človeka a psa.

Dogtrekking je určený pre všetky plemená bez ohľadu na rodokmeň a plemeno, po splnení veterinárnych podmienok.

Minimálny vek psa je jeden rok, minimálny vek účastníka je 15 rokov ( s písomným súhlasom zástupcu – rodiča )

Povinnú výbavu určuje organizátor podľa dĺžky trate a náročnosti, väčšinou sa skladá z lekárničky, mapy, čelovky, pršiplášťa, misky, stravy a vody pre psa aj človeka. Na dlhšie trate býva povinný aj spacák a karimatka. V lekárničke by nemali chýbať nejaké obväzy, leukoplast, dezinfekcia, izotermická fólia …..

Účastníci sú rozdelení do kategórií: DTM1 – muži do 40 rokov, DTM2 – muži nad 40 rokov, DTW1 – ženy do 35 rokov, DTW2 – ženy nad 35 rokov

Na Slovensku sa začína písať história dogtrekkingu od roku 2003 akciou v Kozích chrbtoch s trasou 37 km.

V roku 2007 boli v Oravskej Lesnej usporiadané prvé dogtrekkingové preteky na Slovensku.

 

http://www.dogtrekking.info/

Dogfrisbee

Vznik frisbee siaha do Spojených štátov a k wippetovi Ashleymu a jeho majiteľovi Alexovi Steinovi. Alex bol hráčom frisbee a v roku 1971 si všimol, že jeho pes je lietajúcim tanierom fascinovaný až posadnutý. V roku 1974 vybehol Alex so svojim psom počas prestávky na basketbalové ihrisko a tam predviedli svoju show s tanierom pred tisíckami divákov. Síce ho po tejto show polícia zatkla a Ashey sa túlal tri dni po okolí, no ľudia boli fascinovaní ich výkonom a počiatky dogfrisbeee boli na svete. Stali sa slávnymi, zo dňa na deň, boli v TV, v časopisoch, pozývali ich na prednášky…

Dogfrisbee je veľmi populárny najmä v Amerike, v Japonsku, Nemecku, Belgicku a postupne sa stáva populárnym aj v iných krajinách. Na Slovensku môžeme poďakovať Lenke Mauricovej a jej fenke Donke, ktoré nás v roku 2007 úspešne reprezentovali v súťaži Kirican disc dog Freestyle v Olomouci.

Dogfrisbee sa súťaží podľa amerických pravidiel a v rôznych disciplínach.. Medzi najobľúbenejšiu disciplínu patrí freestyle, kde sa predvádzajú rôzne niekedy až akrobatické kúsky, pri ktorých pes chytá hodené disky. Vždy sa pritom musí brať ohľad na bezpečnosť psa, v prípade, že by boli prvky príliš nebezpečné, môže rozhodca tím diskvalifikovať.

Disciplíny:

  • Quadruped je vyraďovacia súťaž v hode do dialky. Je to jediná disciplína, kde muži a ženy závodia zvlášť. Súťažiaci najskôr absolvujú jeden hod diskom a podľa výsledkov sú rozdelení do 4 skupín. Každý tím má 3 pokusy na čo najdlhší chytený hod, najhorší tím vypadne a ostatní postupú ďalej, z každého tímu zostane jeden víťaz a tí sa potom spolu stretnú v súboji
  • Time trial- do určitej vzdialenosti od štartovnej čiary sa vyznačí druhá čiara , úlohou tímu je v čo najkratšom čase dvakrát chytiť a priniesť disk hodený za túto hranicu
  • Dogdartbee – v určitej vzdialenosti od štartovej čiary je stred terča, ktorý sa skladá zo 4 kružníc. Stredová kružnica má priemer 0,5m, druhá 2,5m, tretia 4,5m a vonkajšia 6,5m. Hodnotí sa, kam dopadnú predné nohy psa : za disk chytený v strede tím získa 100 bodov, v 2. zóne 50 bodov, v 3. zóne 30 bodov a v 4. zóne 10 bodov. Ak pes dopadne každou nohou do inej zóny, ráta sa zóna s nižším bodovým ohodnotením. Výnimkou je stredová zóna, v ktorej stačí dopad jednej nohy. Každý tím absolvuje 3 kolá a po 3 hodeniach sa body sčítajú a osem najlepších postupuje do semifinále a z neho potom do finále 4 tímy.
  • Super Pro Toss and Fetch – ihrisko je rozdelené po dĺžke do piatich zón. Podľa toho v ktorej časti pes chytí disk, podľa toho dostanú body. Každý tím má 90 sekúnd na získanie čo najväčšieho počtu bodov. Za chytenie disku vo výskoku sa pripočítava 0,5 boda, takisto za chytenie disku v stredovej časti. Do konečného výsledku sa započítava 5 najlepších pokusov. Maximálny počet bodov je 25.
  • Freestyle – je najatraktívnejšia a zároveň najťažšia disciplína, pravidlá a spôsob hodnotenia si určuje organizácia, ktorá daný pretek usporadúva. Podľa amerických pravidiel USDDN má tím k dispozícii 10 diskov, 2 minúty a hudbu podľa vlastného výberu na svoju choreografiu. Hodnotia ho 4 rozhodcovia, ktorí sledujú : záujem o disky, atletické schopnosti, aport, rozmanitosť prvkov, využitie hracej plochy, tímové prvky, preskoky, rýchle chytenie diskov po sebe,…každý rozhodca môže dať max. 10 bodov. Na pretekoch samostatná disciplína freestyle neexistuje, ale sa kombinuje s inou disciplínou a body sa spočítajú.Kategórie freestylu: – šteniatka ( 3-10 mesiacov)

    – mladý psy ( 10-18 mesiacov )

    – začiatočníci ( od 18 mesiacov )

    – open ( od 18 mesiacov)

http://www.dogfrisbee.info/

http://dogfrisbeesk.wix.com/slovak

Dog Dancing

Tanec so psom je druh kynologického športu pri ktorom sa pohybuje pes so svojim psovodom v určitej choreografii s hudbou. Ide o vykonávanie niekoľkých cvikov po sebe a v súlade s hudbou vytvárajú dokonalú ilúziu tanca. Psovod so svojím psom by mali byť v dokonalom súlade, pes je trénovaný na základe pozitívnej motivácie, musí mať radosť z pohybu. Koncentrácia psa na svojho psovoda je základom dog dancingu. Psovod môže dokonale využiť svoju kreativitu a fantáziu, čo nie je umožnené pri iných kynologických športoch. Dogdancing je populárnejší pre ženské pohlavie, prevažne pre mladšie ročníky.

 

Dog dancing je určený pre všetky plemená psov bez ohľadu na plemeno a rodokmeň.

Nie je potrebné členstvo v žiadnej organizácii ani skúška nato, aby sa psovod mohol zúčastniť súťaže so svojim psom. Súťaží sa bez vodidla a bez použití akýchkoľvek donucovacích prostriedkov.

Celkový dojem z vystúpenia dogdancingu by mal byť veľmi pozitívny, pes i psovod by mali tvoriť tím z ktorého ide radosť z cvičenia, môžu svoju choreografiu spestriť kostýmom, pričom psovod nesmie ohroziť svojho psa kostýmom ani inými pomôckami. Dĺžka hudby je obmedzená podľa súťažnej triedy, za prekročenie limitu sa strhávajú body.

Psy môžu začať súťažiť už od 6 mesiacov veku i keď s určitými obmedzeniami.

Súťaže sú rozdelené do jednotlivých tried podľa obtiažnosti pre Fun a Oficiálne triedy:

Oficiálne triedy:

– Klasse 1

– Klasse 2

– Klasse 3

– Klasse Junioren (mladiství do 16 rokov)

– Klasse Senioren & Hadnicap (psy nad 8 rokov/ psy s telesným hendikepom)

– Trio

– Quartett

Organizátor súťaže musí otvoriť všetky triedy, akonáhle sa prihlási do danej kategórie najmenej jeden štartujúci a zaplatí štartovný poplatok.

 

Bodové hodnotenie:

Umelecký dojem (max. 100 bodov):

Tímová práca (max. 25 bodov), (vyžarovanie psovoda, vyžarovanie a motivácia psa, tímová spolupráca )

•Dynamika (max. 25 bodov) (tanečné stvárnenie , rytmické variácie/tempo/dôrazy ,hudobná interpretácia )

•Koncept (max. 25 bodov) (výber hudby , myšlienka , prevedenie )

•Choreografia (max. 25 bodov) (výstavba  a štruktúra ,využitie priestoru, mnohostrannosť/kreativita )

Technické hodnotenie (max. 100bodov)

 Plynulosť zostavy (max. 25 bodov) ( plynulosť ,prechody medzi prvkami , kombinácie cvikov )

•Prevedenie  zostavy (max. 25 bodov) (presnosť , povelová technika , stálosť )

Obsah (max. 25 bodov) (počet prvkov a ich kombinácií, rovnováha medzi trikmi a pohybmi, variácie )

Stupeň obtiažnosti (max. 25 bodov) ( prvky , kombinácie , interakcia človek-pes / povelová technika )

 

viac info:

dogdancingklubslovakia

http://www.dogdance.info/

Coursing a dostihy

História coursingu siaha až 2200 pr.n.l. k starým Egypťanom, ktorí používali pre tento druh lovu pravdepodobne greyhundov. Pri love na zajacov bola dôležitá u chrtov nielen rýchlosť ale aj obratnosť a do chovu sa vyberali skutočne len tí najlepší jedinci. Športovú verziu coursingu priniesla až v 16 – tom storočí kráľovná Elizabeth I. , ktorá z neho urobila zábavku pre bohatých. Spísali svoje pravidlá, aby boli rovnaké pre jednotlivých psov, základ bol akým štýlom pes behal, obratnosť, krása lovu, či zajaca nakoniec aj chytil nebolo až tak podstatné. Dodnes je v Anglicku coursing považovaný za kráľovský šport.

Prvý coursingový klub v Anglicku bol Národný Coursingový klub založený v roku 1776 v Swaffhame. Postupne sa kluby rozrástli až na počet okolo 150 s 80000 členmi.

Ale v 20. storočí upadal vďaka dostihovým dráham pre psov, ktoré sa začali rozrastať v Oklahome okolo roku 1920. Istý pán Smith si dal dokonca patentovať zariadenie s umelým zajacom a na svojom pozemku začal organizovať psie dostihy. Prvý pes s dostihovou licenciou bol greyhound White Gold. Do Anglicka priniesol psie dostihy generál Crickley. Prvá dostihová dráha bola v Manchestri a do jedného roka od prvých dostihov v roku 1926 sa rozrástli členovia na viac ako 300 000.

Definície

Dostihy, sú závody na dráhe, ktorá je zvyčajne elipsovitého tvaru, povrch tráva alebo piesok, dĺžka trate je pre veľké plemená 480 m, malé plemená(vipet, taliansky chrtík) behajú 360 m. Môže štartovať naraz až 6 psov, víťazí ten, ktorý je v cieli prvý. Na sledovanie je dráha pri plnom počte účastníkov veľmi zaujímavá a pre divákov zrozumiteľná, nevýhodou sú vysoké investičné náklady na výstavbu dráhy, zatiaľ na Slovensku bohužiaľ dráhu pre chrty, na ktorej by sa behali oficiálne dostihy podľa pravidiel FCI nemáme, ale v blízkosti Bratislavy do 100 km sa nachádzajú až 4 dostihové dráhy – v Rakúsku – Marchegg (40km) a Untersiebenbrunn (50km), v Maďarsku – Rábapatona pri Gyóri (100km) a Českej republike – Lednice (100km). Naozajstnými kráľmi dostihovej dráhy sú greyhoundi, ktorí dokážu v rovinkách dosiahnuť rýchlosť až 75 km/hod a vipeti s rýchlosťou 65 km/h. Na dostihu psy behajú s košíkom.

Coursing

Coursing je simulácia lovu zajaca. Terénny závod za umelou alebo živou návnadou, dĺžka trate 500 – 1000 m, na trati môžu byť rôzne prekážky, umelé alebo prírodné. Štartujúci psi sú označení farebnými obojkami(biely, červený, modrý), maximálny počet štartujúcich v jednom behu sú traja. Závod sa boduje(hodnotí sa rýchlosť, odvaha, štvavosť, obratnosť, inteligencia a veľmi dôležitý dôraz je kladený aj na tzv. kill – teda zákus psa do návhady). Tie vymenované vlastnosti samozrejme nevystihujú úplne všetko, čo sa pri coursingu hodnotí, jednou vetou sa to dá zhrnúť, že najdôležitejšie je ako by si vedel pes poradiť pri skutočnom love zvere. Coursingu sa zúčastňujú všetky druhy psov, z chrtích plemien na coursingu často vidíme barzoje, derhoundy a vlkodavy, ktoré na dráhe často nebehajú veľmi spoľahlivo a pri coursingu majú možnosť prejaviť svoje srdce lovca. Coursing sa tedá dá v podstate behať kdekoľvek, nepotrebuje výstavbu dráhy, stačí nájsť vhodný prírodný terén.

hare coursing – dostih za živým zajacom (z angl. hare – zajac), naslávnejší dostih sa behá na britských ostrovoch – Waterloo Cup, návštevnosť tohto závodu je niekoľko desiatok tisíc divákov. V kontinentálnej Európe je lov s chrtmi zakázaný, tak sa našla náhrada tzv.
lure coursing – čo je závod za umelou návnadou(z angl. lure – návnada), ktorou je buď koža z králika, alebo niečo, korisť pripomínajúce. Tento šport sa začal rozvíjať v západnej Európe, pred časom prenikol do Českej republiky, kde sa robí asi 15 závodov v coursingu ročne a teraz máme možnosť rozvíjať tento šport aj na Slovensku.

 

 

Pre oprávnenie k štartu chrtov platia nasledujúce podmienky:
a/ dostihový pes musí byť zapísaný v plemennej knihe uznanej FCI,
b/ musí vlastniť platnú dostihovú licenciu,
c/ vek najmenej:
– u veľkých plemien 18 mesiacov
– u whippetov a tal. chrtíkov 15 mesiacov
d/ vek najviac: do konca dostihovej sezóny, v ktorej dosiahne 8 rokov veku.
e/ musí byť prihlásený pod menom majiteľa, uvedeného v licenčnej karte,
f/ majiteľ musí byť členom národného zväzu napojeného na FCI,
g/ vzhľad dostihového psa nesmie byť umelo zmenený (napr. prirodzená srsť nesmie byť ostrihaná),
h/ maximálna výška v kohútiku u whippetov je 51 cm pre psov, 48 cm pre suky, u talianskych chrtíkov 38 cm.

 

 

Viac info na

http://www.dostihychrtov.sk/

http://www.coursing.sk/

 

Agility

po slovensky pohyblivosť, obratnosť, zručnosť je kynologický šport, pri ktorom pes pod vedením psovoda prekonáva prekážky rozostavané na parkúre v poradí určenom rozhodcom. Víťazom na pretekoch sa stáva tím, ktorý prebehne parkúr v čo najkratšom čase a bez trestných bodov. Na plemene nezáleží, ani na tom či má pes PP alebo nie.

 

Verejnosť mala možnosť po prvýkrát vzhliadnuť agility dňa 10. februára1978 na prestížnej výstave psov Cruft’s v Londýne. V roku 1977 dostal člen výstavného výboru John Varley za úlohu zorganizovať zábavné predstavenie, ktoré malo upútať divákov počas prestávky pred zahájením posudzovania skupín.

Varley sa inšpiroval konským parkúrom a spolu s cvičiteľom psov Petrom Meanwellom vymysleli športovú disciplínu, ktorá zvýrazňuje rýchlosť psa i jeho obratnosť, zároveň je divácky príťažlivá, zábavná a nie je nebezpečná pre psa či psovoda. Hneď prvé predstavenie agility zožalo obrovský úspech a táto nová kynologická disciplína sa začala šíriť z Anglicka do celého sveta.

Agility na Slovensku

Slovenskí kynológovia mali možnosť prvýkrát vzhliadnuť agility v roku 1991 na medzinárodnej výstave psov v TJ Slávia, kde ho predviedli rakúski psovodi. Hŕstka nadšencov si vybudovala vlastné cvičisko, vyrobila provizórne prekážky a založila historicky prvý slovenský agility klub. Postupne sa cez účasť na pretekoch prepracovali k organizovaniu pretekov na prekážkach zhotovených podľa reglementu FCI.

Postupom času vzniklo viacero miestnych klubov agility, ktoré si založili strešnú organizáciu – Slovenský klub agility. Agility sa stávalo čoraz populárnejším, organizácia sa rozrastala o ďalšie kluby z rôznych kútov Slovenska, čo si vyžiadalo transformáciu strešnej organizácie zo združenia fyzických osôb na združenie právnických osôb a tak vznikla v roku 2004 nová strešná organizácia – Asociácia slovenských klubov agility (ASKA).

Od roku 1996 sa každoročne koná vrcholné podujatie roka – Majstrovstvá SR v agility. V roku 2000 sa kvalifikovali prvé slovenské pretekárky Daniela Dzedzinová s vyžlou Hajou a Jana Baďová s teriérom Megy na Majstrovstvá sveta v agility, ktoré sa konalo v Helsinkách. Od vtedy nás na majstrovstvách sveta každoročne reprezentujú najlepší pretekári zo Slovenska.

V dnešnej dobe sa agility na Slovensku aktívne venuje vyše 100 pretekárov vo viac ako 20 kluboch. Najlepšie podmienky pre agility sú pravdepodobne v Bratislave a Košicách, kde záujemcovia majú možnosť trénovať vo viacerých kluboch a kde sa koná najviac slovenských pretekov.

 

Viac info na http://www.agility.sk/